Matematika ministra financií

Autor: Vojtech Moravčík | 21.4.2011 o 13:35 | Karma článku: 11,80 | Prečítané:  2612x

Ministerské počty Dobre vyzerajúci mladý muž s veľmi presvedčivým verbálnym prejavom rozprával o nespravodlivosti medzi výškou odvodov živnostníkov a zamestnancov. Tento prejav mal až úmyselný podtón vyvolať nevraživosť medzi drobnými živnostníkmi a zamestnancami s tým, že je nespravodlivé, ak živnostník odvedie za rok 1 700 € na odvodoch a zamestnanec 5 200 €. Ten mladý muž bol minister financií Ivan Mikloš. Už dvadsať rokov som drobný živnostník a na túto problematiku mám celkom opačný názor. Vychádza z jednoduchej matematiky.

Lži

Verím, že pán minister nebral do úvahy svoj zamestnanecký plat a verím, že ani priemerný štatistický plat, ktorý je skreslený práve podobnými platmi, aký ma on. Nižšia stredná vrstva by skákala od radosti, ak by ich hrubý plat dosiahol aspoň 1 000 €. Patrím medzi menej úspešných živnostníkov - zamestnávam sám seba - a preto sa považujem za zamestnanca, aj keď nie som takzvaný pracovník na živnosť. Apropo, tento celospoločensky tolerovaný podvod, ktorým zamestnávatelia nútia zamestnancov akože podnikať, nikomu z vlády neprekáža. Celkom samozrejme sa akceptujú aj tzv. dohodári, ktorí pracujú na dohodu o vykonaní práce (DoVP) a ktorou sa, rovnako ako v prípade živnostníkov-zamestnancov obchádza pracovný pomer, aby zamestnávatelia obmedzili platenie odvodov za zamestnancov.

Dohodári

Už desaťročia je v Zákonníku práce (ZP) uvedené, čo je dohoda o vykonaní práce, a aké podmienky by mala spĺňať. Na jednej strane zákon hovorí o výnimočnosti uzatvárania takýchto dohôd a sú obmedzené ročnou hodinovou dĺžkou (350 hodín) u jedného zamestnávateľa a na strane druhej nie je stanovená maximálna hodinová výška odmeny. Takto sa v zmysle zákona celkom legálne klame, pretože dohodnúť sa možno na akejkoľvek cene hodinovej práce. Aj na takej, že bude zodpovedať výške celoročného platu v bežnom zamestnaneckom pomere. Dohoda o vykonaní práce pritom zakladá pre zamestnanca povinnosť platiť iba odvod 14 percent na verejne zdravotné poistenie. Pravda, iba ak je dobrovoľne nezamestnaný resp. ak nie je poistený z iného titulu. Ak je poistený z iného titulu, neodvádza celkom nič. Zamestnávateľ za takúto zmluvu platí iba 0,8 percenta na úrazové poistenie a 0,25 percent na garančné poistenie. Všetci vieme, že sa to dá veľmi jednoducho zneužiť a zamestnávať niekoho na plnohodnotný pracovný pomer, a pritom neodvádzať takmer nijaké odvody. Tripartitní vyjednávači si na to dokonca vymysleli aj terminus technicus - dohodári a celkom (ne)seriózne o tom rokujú.

Zamestnanie na živnosť

Toto je ešte väčší štátom tolerovaný, teda „legálny" podvod.
Pracovník je svojím zamestnávateľom donútený založiť si živnosť a stáva sa akože zamestnávateľovým partnerom. Zamestnávateľ mu uhrádza spravidla jednu faktúru mesačne, na ktorej sa dohodnú, a v jej výške sú aj náklady spojené s odvodmi takejto pseudo samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). A ako partner SZČO sa zamestnávateľ nemusí ďalej starať. O nič. Konkrétne o bezpečnosť práce, preškoľovanie, stravovanie, povinnú zdravotnú starostlivosť, sociálny fond, dochádzku, pracovné pomôcky, dovolenky, výpovedné lehoty, ročné zúčtovanie dane z príjmu, výkazy, odstupné, nemocenské a vôbec povinnosti vyplývajúce zamestnávateľovi z uzatvorenej pracovnej zmluvy. A pod takýto vývoj sa podpísalo celé politické spektrum, pretože to nie je otázka posledných pár rokov. A všetci dobre vieme, že vlády a ich farebné tričká sa u nás vymieňajú pri kormidle ako špinavá bielizeň.


Jednoduché počty - kto koľko, podľa zákona

Samostatne zárobkovovo činná osoba (SZČO - obrat vyšší ako 3 834,96 € v roku 2009 - je povinne poistené aj na sociálne poistenie) platí 14 % z vymeriavacieho základu (VZ) určeného zo základu dane z príjmu súvisiaceho so samostatnou zárobkovou činnosťou z roku 2009 na verejné zdravotné poistenie. Na sociálne poistenie platí 33,15 % z vymeriavacieho základu.
Čo je vymeriavací základ pre SZČO? Na zdravotné poistenie je to podiel základu dane (ZD) nezníženého o poistné na verejné zdravotné poistenie a koeficientu 2,14 (približne polovica základu dane). Pre sociálne poistenie je to polovica ZD. Ak je SZČO v strate alebo nedosiahne stanovenú výšku je jej VZ pre rok 2011 minimálne 3 948.72 za rok. Summa summarum, minimálny odvod do oboch základných zložiek za rok pre SZČO je 47,15 % z 3 948,75 € a to je 1 861,84 €. V tomto prípade minister Mikloš skoro trafil, ak prihliadneme na situáciu, že bral do úvahy rok 2010. Preňho je rozdiel 160,- € iste zanedbateľný, pre mňa bude možno v budúcnosti znamenať jeden mesačný dôchodok.
Zamestnanec na základe pracovnej zmluvy. Napríklad minister financií - základný plat ministra slovenskej vlády je asi 3 015,- € mesačne. Na zdravotné poistenie, podľa zákona, odvádza 4 % a sociálne poistenie 9,4 % teda dohromady je jeho odvodová povinnosť 13,4 % z hrubého príjmu. Aký príjem by mal zamestnanec odvádzajúci ročne na odvodoch deklarovaných 5 200 €, tak ako nás informoval minister financií? Ak je 5 200 € 13,4 % z hrubého príjmu je ročný príjem takéhoto zamestnanca 5 200 : 13,4 x 100  teda asi 38 806,- €. Mesačne je to asi 3 234,- €. To je viac ako základný plat ministra vlády. A mimochodom, toto je nereálne číslo, pretože maximálna hranica príjmu pre odvod na zdravotné poistenie je 2 233,50 € mesačne, 1 116,75 € mesačne na nemocenské a na sociálne poistenie 2 978,- € mesačne.
Buď je minister taký nemožný matematik, alebo vo svojej štvavej reči klamal. Odvod 5 200 €, ako sme si ukázali, ani teoreticky nemohol odviesť on ani iný zamestnanec. Zamestnanec môže odviesť maximálne 4 118,- € ročne. A to by mohol vtedy ak by mal mesačný príjem vyšší ako 2 978,- €. Minister zrejme zámerne nepovedal, že odvod za mzdu zamestnanca musí odviesť aj jeho zamestnávateľ, a to vo výške skoro trikrát vyššej ako zamestnanec. V prípade ministrov je zamestnávateľ štát. teda všetci daňoví poplatníci. Uvedené maximálne vymeriavacie základy tu platia rovnako. Teda maximálny odvod zamestnanec + zamestnávateľ môže byť približne 4 118 + 11 320 = 15 438,- € za rok. Predpokladám, že vláda nepatrí do kategórie poistencov štátu (nezamestnaní, deti, študenti, dôchodcovia a sociálne odkázaní), za ktorých platí štát nedostatočné odvody na zdravotné poistenie. Štát je v tomto prípade plnohodnotný zamestnávateľ. Daňových poplatníkov preto stojí ročný základný plat ministra 36 162,- € plus ešte odvody zamestnávateľa 11 320,- €. Ak minister financií nevie počítať, je spravodlivosť, ktorou sa oháňal, naozaj zvláštna. Ako vidieť, ani sám Mikloš nemôže odviesť sumu  5 200,- € ročne.

Jednoduché počty - čo za to, podľa zákona

Napríklad vysokoškolský učiteľ zarobí v prvom roku zamestnania mesačne asi 600 až 900,- € hrubého. Z toho odvádza do fondov 13,4 %, čo je asi 120,6 €, za rok teda 1 447, 2 €.
SZČO odvedie za rok minimálne 1 861,- € za rok čo je asi o 400 € viac ako zamestnanec s približne 900-eurovým mesačným platom.

Aký približný starobný dôchodok týchto poistencov čaká?

Pri modelovej situácii 20-ročného poistenia a platenia horeuvedených odvodov, by pri odchode do dôchodku v roku 2011 vysokoškolský učiteľ získal osobný mzdový bod asi 1,2089, teda fiktívny dôchodok asi 231,- € mesačne.
Pri rovnakej modelovej situácii by SZČO platiaca minimálne odvody, ale napriek tomu o 400,- € ročne viac ako vysokoškolský učiteľ, získala osobný mzdový bod 0,4420 upravený na 0,5336, teda fiktívny dôchodok asi 106,- €, čo je o vyše polovicu menej. Zvláštne, živnostník platí viac ako amestnanec a dostane o polovicu menej. Pre oba fiktívne výpočty bola použitá kalkulačka umiestnená na portály sociálnej poisťovne pre prvý pilier. Hitom nášho súčasného dôchodkového systému je takzvaný osobný mzdový bod a dôchodková hodnota. Spolu so všeobecným vymeriavacím základom a počtom rokov poistenia sú hlavnými prvkami výpočtu dôchodkovej dávky.

Ani jeden z príkladov nemá ružovú perspektívu, ale ak už samostatne zárobkovo činná osoba nebude môcť vykonávať zárobkovú činnosť, bude pre ňu, pre jej najbližšiu rodinu a samozrejme, pre štát výhodnejšie, ak zomrie.
A tak to bude spravodlivé, všakže pán minister...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?