Vojtech Moravčík
A to s kým bankuješ?
Bohužiaľ s bankou, ktorá tu je od nepamäti, stále z toho profituje a niekedy sa chová ako úžerník.Ale také sú vlastne všetky.
Živnostník s dušou proletára, to je ťažká konštrukcia. Zoznam autorových rubrík: Svetonázor, Závislosť, Tupiny, Značkové nepodarky, Zdravie, Doprava, Pozitíva, Súkromné, Nezaradené
Bohužiaľ s bankou, ktorá tu je od nepamäti, stále z toho profituje a niekedy sa chová ako úžerník.Ale také sú vlastne všetky.
Ministerské počtyDobre vyzerajúci mladý muž s veľmi presvedčivým verbálnym prejavom rozprával o nespravodlivosti medzi výškou odvodov živnostníkov a zamestnancov. Tento prejav mal až úmyselný podtón vyvolať nevraživosť medzi drobnými živnostníkmi a zamestnancami s tým, že je nespravodlivé, ak živnostník odvedie za rok 1 700 € na odvodoch a zamestnanec 5 200 €. Ten mladý muž bol minister financií Ivan Mikloš.Už dvadsať rokov som drobný živnostník a na túto problematiku mám celkom opačný názor. Vychádza z jednoduchej matematiky.
Obecná škola alebo Cesta do hlubin študákovy duše. Myslím si, že oboje.
Nedávno som v malom regionálnom časopise čítal titulok Country dobilo Jašter. „Írečité slovenské“ country sa tu snúbi s pravopisnou hrúbkou. Rozpútalo to slušnú dávku nevôle medzi čitateľmi aj kompetentnými, aj keď titulok sám o sebe má aj pravopisne správny výklad.
Rovnomenný kultový film, a asi jeho najlepší prvý diel, sa mi pred očami vybavil, keď som v záhrade otváral šachtu s čerpadlom.
Ani nebolo treba, aby sme si zvykali na nové kľúčové slová a vety, ktoré sa akosi momentálne nosia. Boli tu vždy, hovoríme im klišé. Reštrukturalizácia národného hospodárstva; koncenzuálna politika; reštriktívne opatrenia; zviditeľňovanie; operátor výroby a tak ďalej. Škoda len, že do tejto kategórie už začína patriť aj vzdelanie. Aj keď stále platí, že čo človek vie, nikto mu nezoberie, neznamená to, že nakŕmi seba a svoju rodinu.
Masívna kampaň avizujúca zmenu pohľadu na bratislavskú „antipyramídu” je v plnom prúde. Mám však pocit, že na hlavu tu stavajú hlavne poslucháča Slovenského rozhlasu. Zbytočné mrhanie prostriedkov verejnoprávnej inštitúcie.
Som vidiecky vodič, ale často jazdím v Bratislave. Ak viete kam idete, a s trochou praxe je to celkom normálne orientovaná jazda. Trošku iná je Petržalka, kde je mätúca hlavne meniaca sa poloha ulíc (viď Furdekova-Mamateyova), a nie celkom logicky predvídateľné vjazdy a výjazdy do samotných zastavaných častí. Ale domáci sú iste v obraze.
Nie som futbalový fanúšik, ale sporadicky si pozriem televízny prenos so športovou témou. Dnes to začalo žiť futbalom. Priamy prenos z Nemecka ma, ale nemilo prekvapil amatérskou úrovňou.
Pomaly uplynie mesiac od veľkej tragédie pri maďarskej dedine Telkibánya, kde sa zrútilo naše vojenské lietadlo. Iste príliš málo času na rany, ktoré zostali v pozostalých, ale prekvapujúco i v spoločnosti.
Mladí to, našťastie, nepoznajú. Skôr narodení sme zažili časy, keď sme niekedy celú noc stávali v rade na kapry, vianočné stromčeky, južné ovocie, melóny, ba i na pracie prášky. Dodnes mám pred očami karikatúru knihovničky, kde šťastný majiteľ zhromažďoval namiesto klasikov, Azúr, Tix, alebo Zuzku. Spomínate si? Bola uverejnená v Roháči. Neviete, čo to bol za hmyz? Už vymrel. Humoristický časopis, ktorý si aj za čias socíku mohol čo-to dovoliť. Škoda, že zanikol. Pretože mandarínky a banány vystriedali ešte väčšie absurdnosti.
Bol som sklamaný, že svoje pocity a poznatky z publikovania v blogu neodporúča zverejňovať na titulnej stránke kódex blogera. Ale chvíľa mi stačila, aby som pochopil, že je to tak správne. Reagoval by asi každý a potom by to bolo príliš jednofarebné. Aj keď to napriek tomu niekedy jednofarebné respektíve sivé je.
Prinášajú nám veľa radosti, zdvíhajú naše sebavedomie, aspoň na krátky čas majstrovstiev akosi zbližujú aj ináč nezmieriteľné tábory Slovákov. Iste, aj oni sami pre tú krátku chvíľku spolupatričnosti zabudnú na svoje existenčné problémy, ktoré je nehoráznosť označovať ako existenčné. Po ročnej prestávke beží NHL. Kuriózny štrajk, resp. nezhody medzi hráčskou asociáciou a vedením NHL sú minulosťou.
Sú dve hodiny po polnoci a mne sa akosi nedá zaspať. Stalo sa mi to už veľakrát, že po príchode domov, obyčajne v nočných alebo ranných hodinách to nešlo. Z únavy ma totiž prebrali policajti.