Matematika ministra financií

Autor: Vojtech Moravčík | 21.4.2011 o 13:35 | Karma článku: 11,80 | Prečítané:  2619x

Ministerské počty Dobre vyzerajúci mladý muž s veľmi presvedčivým verbálnym prejavom rozprával o nespravodlivosti medzi výškou odvodov živnostníkov a zamestnancov. Tento prejav mal až úmyselný podtón vyvolať nevraživosť medzi drobnými živnostníkmi a zamestnancami s tým, že je nespravodlivé, ak živnostník odvedie za rok 1 700 € na odvodoch a zamestnanec 5 200 €. Ten mladý muž bol minister financií Ivan Mikloš. Už dvadsať rokov som drobný živnostník a na túto problematiku mám celkom opačný názor. Vychádza z jednoduchej matematiky.

Lži

Verím, že pán minister nebral do úvahy svoj zamestnanecký plat a verím, že ani priemerný štatistický plat, ktorý je skreslený práve podobnými platmi, aký ma on. Nižšia stredná vrstva by skákala od radosti, ak by ich hrubý plat dosiahol aspoň 1 000 €. Patrím medzi menej úspešných živnostníkov - zamestnávam sám seba - a preto sa považujem za zamestnanca, aj keď nie som takzvaný pracovník na živnosť. Apropo, tento celospoločensky tolerovaný podvod, ktorým zamestnávatelia nútia zamestnancov akože podnikať, nikomu z vlády neprekáža. Celkom samozrejme sa akceptujú aj tzv. dohodári, ktorí pracujú na dohodu o vykonaní práce (DoVP) a ktorou sa, rovnako ako v prípade živnostníkov-zamestnancov obchádza pracovný pomer, aby zamestnávatelia obmedzili platenie odvodov za zamestnancov.

Dohodári

Už desaťročia je v Zákonníku práce (ZP) uvedené, čo je dohoda o vykonaní práce, a aké podmienky by mala spĺňať. Na jednej strane zákon hovorí o výnimočnosti uzatvárania takýchto dohôd a sú obmedzené ročnou hodinovou dĺžkou (350 hodín) u jedného zamestnávateľa a na strane druhej nie je stanovená maximálna hodinová výška odmeny. Takto sa v zmysle zákona celkom legálne klame, pretože dohodnúť sa možno na akejkoľvek cene hodinovej práce. Aj na takej, že bude zodpovedať výške celoročného platu v bežnom zamestnaneckom pomere. Dohoda o vykonaní práce pritom zakladá pre zamestnanca povinnosť platiť iba odvod 14 percent na verejne zdravotné poistenie. Pravda, iba ak je dobrovoľne nezamestnaný resp. ak nie je poistený z iného titulu. Ak je poistený z iného titulu, neodvádza celkom nič. Zamestnávateľ za takúto zmluvu platí iba 0,8 percenta na úrazové poistenie a 0,25 percent na garančné poistenie. Všetci vieme, že sa to dá veľmi jednoducho zneužiť a zamestnávať niekoho na plnohodnotný pracovný pomer, a pritom neodvádzať takmer nijaké odvody. Tripartitní vyjednávači si na to dokonca vymysleli aj terminus technicus - dohodári a celkom (ne)seriózne o tom rokujú.

Zamestnanie na živnosť

Toto je ešte väčší štátom tolerovaný, teda „legálny" podvod.
Pracovník je svojím zamestnávateľom donútený založiť si živnosť a stáva sa akože zamestnávateľovým partnerom. Zamestnávateľ mu uhrádza spravidla jednu faktúru mesačne, na ktorej sa dohodnú, a v jej výške sú aj náklady spojené s odvodmi takejto pseudo samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). A ako partner SZČO sa zamestnávateľ nemusí ďalej starať. O nič. Konkrétne o bezpečnosť práce, preškoľovanie, stravovanie, povinnú zdravotnú starostlivosť, sociálny fond, dochádzku, pracovné pomôcky, dovolenky, výpovedné lehoty, ročné zúčtovanie dane z príjmu, výkazy, odstupné, nemocenské a vôbec povinnosti vyplývajúce zamestnávateľovi z uzatvorenej pracovnej zmluvy. A pod takýto vývoj sa podpísalo celé politické spektrum, pretože to nie je otázka posledných pár rokov. A všetci dobre vieme, že vlády a ich farebné tričká sa u nás vymieňajú pri kormidle ako špinavá bielizeň.


Jednoduché počty - kto koľko, podľa zákona

Samostatne zárobkovovo činná osoba (SZČO - obrat vyšší ako 3 834,96 € v roku 2009 - je povinne poistené aj na sociálne poistenie) platí 14 % z vymeriavacieho základu (VZ) určeného zo základu dane z príjmu súvisiaceho so samostatnou zárobkovou činnosťou z roku 2009 na verejné zdravotné poistenie. Na sociálne poistenie platí 33,15 % z vymeriavacieho základu.
Čo je vymeriavací základ pre SZČO? Na zdravotné poistenie je to podiel základu dane (ZD) nezníženého o poistné na verejné zdravotné poistenie a koeficientu 2,14 (približne polovica základu dane). Pre sociálne poistenie je to polovica ZD. Ak je SZČO v strate alebo nedosiahne stanovenú výšku je jej VZ pre rok 2011 minimálne 3 948.72 za rok. Summa summarum, minimálny odvod do oboch základných zložiek za rok pre SZČO je 47,15 % z 3 948,75 € a to je 1 861,84 €. V tomto prípade minister Mikloš skoro trafil, ak prihliadneme na situáciu, že bral do úvahy rok 2010. Preňho je rozdiel 160,- € iste zanedbateľný, pre mňa bude možno v budúcnosti znamenať jeden mesačný dôchodok.
Zamestnanec na základe pracovnej zmluvy. Napríklad minister financií - základný plat ministra slovenskej vlády je asi 3 015,- € mesačne. Na zdravotné poistenie, podľa zákona, odvádza 4 % a sociálne poistenie 9,4 % teda dohromady je jeho odvodová povinnosť 13,4 % z hrubého príjmu. Aký príjem by mal zamestnanec odvádzajúci ročne na odvodoch deklarovaných 5 200 €, tak ako nás informoval minister financií? Ak je 5 200 € 13,4 % z hrubého príjmu je ročný príjem takéhoto zamestnanca 5 200 : 13,4 x 100  teda asi 38 806,- €. Mesačne je to asi 3 234,- €. To je viac ako základný plat ministra vlády. A mimochodom, toto je nereálne číslo, pretože maximálna hranica príjmu pre odvod na zdravotné poistenie je 2 233,50 € mesačne, 1 116,75 € mesačne na nemocenské a na sociálne poistenie 2 978,- € mesačne.
Buď je minister taký nemožný matematik, alebo vo svojej štvavej reči klamal. Odvod 5 200 €, ako sme si ukázali, ani teoreticky nemohol odviesť on ani iný zamestnanec. Zamestnanec môže odviesť maximálne 4 118,- € ročne. A to by mohol vtedy ak by mal mesačný príjem vyšší ako 2 978,- €. Minister zrejme zámerne nepovedal, že odvod za mzdu zamestnanca musí odviesť aj jeho zamestnávateľ, a to vo výške skoro trikrát vyššej ako zamestnanec. V prípade ministrov je zamestnávateľ štát. teda všetci daňoví poplatníci. Uvedené maximálne vymeriavacie základy tu platia rovnako. Teda maximálny odvod zamestnanec + zamestnávateľ môže byť približne 4 118 + 11 320 = 15 438,- € za rok. Predpokladám, že vláda nepatrí do kategórie poistencov štátu (nezamestnaní, deti, študenti, dôchodcovia a sociálne odkázaní), za ktorých platí štát nedostatočné odvody na zdravotné poistenie. Štát je v tomto prípade plnohodnotný zamestnávateľ. Daňových poplatníkov preto stojí ročný základný plat ministra 36 162,- € plus ešte odvody zamestnávateľa 11 320,- €. Ak minister financií nevie počítať, je spravodlivosť, ktorou sa oháňal, naozaj zvláštna. Ako vidieť, ani sám Mikloš nemôže odviesť sumu  5 200,- € ročne.

Jednoduché počty - čo za to, podľa zákona

Napríklad vysokoškolský učiteľ zarobí v prvom roku zamestnania mesačne asi 600 až 900,- € hrubého. Z toho odvádza do fondov 13,4 %, čo je asi 120,6 €, za rok teda 1 447, 2 €.
SZČO odvedie za rok minimálne 1 861,- € za rok čo je asi o 400 € viac ako zamestnanec s približne 900-eurovým mesačným platom.

Aký približný starobný dôchodok týchto poistencov čaká?

Pri modelovej situácii 20-ročného poistenia a platenia horeuvedených odvodov, by pri odchode do dôchodku v roku 2011 vysokoškolský učiteľ získal osobný mzdový bod asi 1,2089, teda fiktívny dôchodok asi 231,- € mesačne.
Pri rovnakej modelovej situácii by SZČO platiaca minimálne odvody, ale napriek tomu o 400,- € ročne viac ako vysokoškolský učiteľ, získala osobný mzdový bod 0,4420 upravený na 0,5336, teda fiktívny dôchodok asi 106,- €, čo je o vyše polovicu menej. Zvláštne, živnostník platí viac ako amestnanec a dostane o polovicu menej. Pre oba fiktívne výpočty bola použitá kalkulačka umiestnená na portály sociálnej poisťovne pre prvý pilier. Hitom nášho súčasného dôchodkového systému je takzvaný osobný mzdový bod a dôchodková hodnota. Spolu so všeobecným vymeriavacím základom a počtom rokov poistenia sú hlavnými prvkami výpočtu dôchodkovej dávky.

Ani jeden z príkladov nemá ružovú perspektívu, ale ak už samostatne zárobkovo činná osoba nebude môcť vykonávať zárobkovú činnosť, bude pre ňu, pre jej najbližšiu rodinu a samozrejme, pre štát výhodnejšie, ak zomrie.
A tak to bude spravodlivé, všakže pán minister...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?

Blog prezidenta SZĽH

Silné reči hokej nespasia

Spor Lintner vs. Krajči ukázal, aké zbytočné sú silné reči veľkých chlapcov.


Už ste čítali?